VIDEO crashtest – Renault Modus vs.Volvo 940 GLE

3 fotografiecrash testy aut

Vyplatí se po stránce bezpečnosti nové malé auto nebo velká starší ojetina? My už to víme...

Diskuze

32 komentářů

    dalibor

    Doporučuji Fifth Gear… Na Top Gear už se skoro nedá koukat. Žádná auta, žádný The Stig, jen keci o ekologii, politice a rozhovory s buseranty z televize. Fifth Gear se autům věnuje od začátku do konce, jezdí s nimi a Tiff Needel dělá divi… 🙂

    dalibor

    dělá divY, ale to je jedno… 🙂 Hlavně, že tam je nějaké "íí"…

    vigo

    Kdyby jen divy. Ono také kecY, buZeranty… 😉

    K

    to Volvo je mozna 10 let stare, ale v te dobe uz byl tenhle model na odchodu, takze to neni srovnani 10ti leteho rozdilu, ale myslim tak 15ti leteho. Take je otazka, v jake kondici to auto bylo…

    Mimochodem Modus je sice male auto, ale s hmotnosti okolo 1,35t to neni z tohoto pohledu zadnej drobek (cca 150kg rozdil).

    Nechci pasivni snizovat bezpecnost novych aut, ale tenhle test na me dela dojem, ze nekdo hodne chtel, aby si lide kupovali nova auta 😀

    Pavel

    Musim s Tebou souhlasit. Je to zase nejake PR proti ojetym autum. Ale jde o taky o to, ze tohle Volvo koupis dnesku uz opravdu za kapesne. Zatimco ten Nissan neni zrovna za muj mesicni plat..(-:. Spis bych takhle postavil proti sobe Volvo V40 rok 2001 (snad uvadim model spravne) v cene tak 200tis z bazaru, mnoho ma vybavu 6 pytlu atd. a proti "vymazlenu Fabiu" za 350 v metli,v dízlu a s klimou…myslim ze by to dopadlo trochu jinak. Nechci snizovat bezpecnostni pokrok.ale treba 5 let stare luxusni auto prece jen porad disponuje vlastnostmi, ktere o tech 5 let mladsi nove, ale lacine auto nema…

    Kseftman

    hele, lidi já Vám nevim, ale buď mě zdání klame, nebo mě fakt přijde, že u toho volva někde jaksi schází airbag??? nevystřelil?

    palo

    tie testy su len na efekt.. uz tam raz znizovali vyznam bezpecnosti suveciek, lebo 20 rokov stary hnily offroad bez akychkolvek bezpecnostnych ficur pohorel voci relaticne novemu renaultu espace. pritom ked to komentovali, v zaberoch boli same nove x5, xc90ky a rangerovery, ktore by espace rozniesli na kopytach 🙂

    palo

    a este nieco k pocetnym testom na youtube smart vs zvysok sveta. smart ma sice kabinu hovadsky pevnu, ale vazi par kilo, takze pretazenie posadku aj tak zabije

    ivan

    Ten test měl ukázat asi to, že délka deformační zóny není rozhodující. Modus jí má na délku asi tak třetinovou ve srovnání s tím volvem

    Pkod

    No to ale rozhodne neukazal. Jak jiz pojmenovani napovida, deformacni zona je od toho aby se deformovala, coz se take u volva stalo. Vysledne pretizeni na posadku neni uvadene ale pri narazu do pevne prekazky na tom bude delsi def. zona volva lepe ac neni tak propracovana. Dalsi vec je ze def. zony starsich aut jsou pocitane na 50km/h. Pri vetsine dopravnich nehod zabiji pretizeni a v tomto pripade na tom byl modus urcite hur.

    Srovnavat auto s podelne ulozenym motorem a pricne je take zavadejici hlavne v pripade narazu s velkym presahem kdy modus je schopen pres agregaty a pod. prenest cast energie i na protejsi stranu. U volva mel sanci se uplatnit pouze jeden z nosniku.

    S nehvodne provedenym testem souvisi i hodnoceni poskozeni bocni casti volva, ktere bylo zpusobeno rotaci modusu. Pasazeri modusu by pri teto rotaci zcela jiste meli vazne poskozenou krcni pater proti cemuz je byt vazna zlomenina nohy dobrym vysledkem (viz hlava figuriny ktera vyletne pri narazu z bozniho okna modusu).

    Hodnotit narazovy test aut podle vnejsiho stavu auta je hluboko zakoreneny nesmysl.

    Rozsah skod na volvu je navic zpusoben ve prospech novejsiho modusu. Modus totiz ma deformacni zony tuzsi aby zabranil vniknuti a deformaci prostoru pro cestujici. V praxi pri narazu do pevne prekazky je to velky nedostatek, pri narazu do "kvalitni" deformacni zony druheho auta se energie modusu mari v def zone volva. To je krasne videt na zpomalenem videu. Modus svou deformacni zonu vycerpal uz nekde na urovni 1/3 deformacni zony volva, dalsi energie se mari jiz jen na ukor volva a to jeste jen male casti deformacni zony. Modus pri tom jiz pod znacnym bocnim uhlem vyuziva jeste vetsi cast sve deformacni zony. Tedy volvo s tomto konkretnim pripade prohralo aby zachranilo posadku modusu. Priste vsak modus takove "stesti" mit nemusi a posadka zemre v dusledku vysokeho pretizeni byt nebude interier poskozen.

    Abych nebyl pochopen spatne. Nemam mic proti modernim autum, ale je jednoznacnym faktem ze bezpecnost auta pri narazu je dana hlavne delkou deformacnich zon tedy vlastne pretizenim. Moderni auto s dlouhou deformacni zonou volvo urcite pokori. Hlavnim nedostatkem volva o podobne konstruovanych aut je nezpevneny prostor pro cestujici, ktery by zabranil deformacim interieru v posledni fazi narazu kdy uz jsou deformacni zony vycerpany. Nadruhou stranu je podle konstrukteru mozna lepsi prijit o nohy nez zemrit na tezka vnitrni zraneni a podle toho bylo volvo navrzeno.

    Dovoluju si tvrdit ze tento test byl pripravem ve snaze zvisit prodeje malych aut. Nemuze vsak nikteram presvedcit objektivne smyslejici zakazniky.

    Pkod

    No to ale rozhodne neukazal. Jak jiz pojmenovani napovida, deformacni zona je od toho aby se deformovala, coz se take u volva stalo. Vysledne pretizeni na posadku neni uvadene ale pri narazu do pevne prekazky na tom bude delsi def. zona volva lepe ac neni tak propracovana. Dalsi vec je ze def. zony starsich aut jsou pocitane na 50km/h. Pri vetsine dopravnich nehod zabiji pretizeni a v tomto pripade na tom byl modus urcite hur.

    Srovnavat auto s podelne ulozenym motorem a pricne je take zavadejici hlavne v pripade narazu s velkym presahem kdy modus je schopen pres agregaty a pod. prenest cast energie i na protejsi stranu. U volva mel sanci se uplatnit pouze jeden z nosniku.

    S nehvodne provedenym testem souvisi i hodnoceni poskozeni bocni casti volva, ktere bylo zpusobeno rotaci modusu. Pasazeri modusu by pri teto rotaci zcela jiste meli vazne poskozenou krcni pater proti cemuz je byt vazna zlomenina nohy dobrym vysledkem (viz hlava figuriny ktera vyletne pri narazu z bozniho okna modusu).

    Hodnotit narazovy test aut podle vnejsiho stavu auta je hluboko zakoreneny nesmysl.

    Rozsah skod na volvu je navic zpusoben ve prospech novejsiho modusu. Modus totiz ma deformacni zony tuzsi aby zabranil vniknuti a deformaci prostoru pro cestujici. V praxi pri narazu do pevne prekazky je to velky nedostatek, pri narazu do "kvalitni" deformacni zony druheho auta se energie modusu mari v def zone volva. To je krasne videt na zpomalenem videu. Modus svou deformacni zonu vycerpal uz nekde na urovni 1/3 deformacni zony volva, dalsi energie se mari jiz jen na ukor volva a to jeste jen male casti deformacni zony. Modus pri tom jiz pod znacnym bocnim uhlem vyuziva jeste vetsi cast sve deformacni zony. Tedy volvo s tomto konkretnim pripade prohralo aby zachranilo posadku modusu. Priste vsak modus takove "stesti" mit nemusi a posadka zemre v dusledku vysokeho pretizeni byt nebude interier poskozen.

    Abych nebyl pochopen spatne. Nemam mic proti modernim autum, ale je jednoznacnym faktem ze bezpecnost auta pri narazu je dana hlavne delkou deformacnich zon tedy vlastne pretizenim. Moderni auto s dlouhou deformacni zonou volvo urcite pokori. Hlavnim nedostatkem volva o podobne konstruovanych aut je nezpevneny prostor pro cestujici, ktery by zabranil deformacim interieru v posledni fazi narazu kdy uz jsou deformacni zony vycerpany. Nadruhou stranu je podle konstrukteru mozna lepsi prijit o nohy nez zemrit na tezka vnitrni zraneni a podle toho bylo volvo navrzeno.

    Dovoluju si tvrdit ze tento test byl pripravem ve snaze zvisit prodeje malych aut. Nemuze vsak nikteram presvedcit objektivne smyslejici zakazniky.

    fahrman

    40 mil za hodinu jelo kazde z aut, takze k narazu doslo pri 80 milich … to nic nemeni na tom, ze Renault chtel ukazat jak ma bezpecna auta … a navic – 90. leta uz byla osizena plecharina – at postavi stary mercedes nebo BMW z 80. let … a delsi deformacni zona taky neni k zahozeni – to abych se radosti z pevne skorepiny neroztrhal 🙂

    Kamil

    obe auta jela 40mph, to znamena ze naraz byl pro kazde auto jako kdyby narazily v 40 do zdi. Rychlosti se nescitaji. Protijedouci autommobi pouze poskytuje jakoby oporu kterou by jinak poskytovala zed 🙂

    Tak ted sem to uvedl na pravou miru 🙂

    Adik

    Maj pravdu!!! Volvo bylo bezpečný ale ve srovnání ve svých letech !! zkuste tam dát třeba nějakej opel místo volva..třeba Kadet,Sieru a bude to horší 100X. Radši bych naboural v nové Fiestě nebo Puntu nebo podob. než ve stylovějším starém Bmw nebo jiném korábu. O to mi přijde horší když je Crashtest se stejným výsledkem jako 8 let zpět stejný třeba jako Chrysler Voyager!! nebo ty čínský zmetky!!!!!!!!!

    TAK

    No prave ze se scitaji, to je zakladni fyzika. Protoze jedou proti sobe, rychlosti se scitaji. Je to stejne jako kdyby jedno z nich narazilo do zdi v 80km/h vis? Jedno jede 40km/h a zed nema zadnou kinetickou energii, tudiz je vysledek zase 40km/h, ale protoze obe auta jedou proti sobe, kinetickou energii maji obe, tudiz se pri narazu scitaji…

    pkod

    TAK: si zopakuj tu fyziku. Protoze rychlosti se pri idealnim narazu NESCITAJI. Rychlost 40 proti 40 je jako 40 proti zdi s tim rozdilem ze zed ma rovny povrch s konstantni "tvrdosti" v cele plose.

    TAK

    Blbost, tak mi rekni jedno: kdyz jedes autem 40km/h proti zdi ktera "jede" 0km/h tak je to stejne jako kdyz jedes proti autu které jede proti tobe 40km/h??? Naraz je stejny jako by si ty jel proti zdi 80km/h. Aby zustala zachovana kineticka energie cele soustavy (obe auta), a naraz zustal stejny kdyz druhe auto zastavi a dela "zed" musis ty logicky o tech 40km/h pridat. Nema to nic spolecneho s tvrdosti povrchu, ten jenom informuje o tom, kolik energie pohlti vis? Neplet si hrusky a jablka…

    Jan

    Boze!! Ale energie 2 aut se pri stejne hmostnosti a idealnim narazu rozdeluje mezi 2 auta – 2 deformacni zony… A protoze, zed nema deformacni zonu, vsechna energie se "vstreba" do auta a ne zdi… Takze naraz 2 aut pri 40 km/h je jako naraz do zdi pri 40 km/h vratte se do skoly a neonanujte tu pojmy, kterym nerozumite…

    GOS

    No. Při tomhle pohledu na věc to trochu logiky má, ale jen trochu. Zeď byl jenom příklad. Upřesním. Když s Modusem narazíš do slejného stojícího Modusu ve 40mph, tak ten náraz bude o poznání menší, než když narazí Modus v 40mph do Mosusu jedoucího v protisměru 40mph. A podobný výsledek bude když Modus jedoucí 80mph narazí do Modusu stojícího.

    GOS

    Vrať se na základku do hodin fyziky. Každému normálně logicky myslícímu člověku je jasné, že se ty síly sčítají. Nemůže se jen tak nějaká energie ztratit. Kdyby to Volvo narazilo stejným způsobem do zdi v 40 mph tak nebude ani z poloviny zdeformované tak jak na videu. Ale v 80 mph by dopadlo už stejně.

    martin

    Muselo dát hodně práce trefit se motorem Modusu tak aby to minulo motor Volva.

    Pokud by byl střet čelní tak by na tom byl Modus mnohem hůře.

    V loni na podzim bylo na D5 natlačeno Volvo 740 autobusem do kamionu(autobus to do nich zezadu napral)Prostor pro cestující ve Volvu byl zcela nepoškozen ,zatím co autobus měl čumák sešrotovaný.

    Dr.Gaga

    No, Volvo ma motor podelne veprostred mot. prostoru, modus pricne a kus tusim napravo??, tzn. ze staci naraz ne primo doprostred a test dopadne uplne jinak..

    Jinak Volvo uz od roku 1978 ma specialni system narazniku, vystuzenou kabinu treba pro bocni naraz apod. U nas na Volvoforu mame chlapika, ktery se 740 vyletl ze zatacky v neco pres 100km/h, nekolikrat se otocil na poli. Potom musel upilovat spojkovej pedal, nastartoval a odjel.. Sice na posledni cestu do dilny, ale preci…

    Tjjack

    ….. že Volvo je bezpečnější než ňákej malej parchant……. přece jenom CVolvo se furt chlubí jaký má bezpečný auta, už sem viděl Volvo crash test a kabině se nic nestalo…… a jěště v jakym bylo stvu???????? v dobrym určitě ne , asi tak v uspokojivim…… tak co myslíte??????

    Neri

    Já úplně žasnu, když čtu některé vaše příspěvky, připadá mi, že sem snad píšou malé děti. Nejvíc mě však pobavil ten od Tjjack. No comment.

    the Greek

    Přesně tak. Bohužel se jasně projevila typicky česká vlastnost "já to vím nejlíp". V EuroNCAP by asi žasli, kolik tu máme odborníků, schopných analyzovat a předpovědět chování deformačních zón z jednoho videa…

    Další naprosto typickou věcí je zakořeněné přesvědčení, že když je něco netypické, bude to určitě podplacené. Co by z toho asi tak ti novináři měli?

    Proboha lidi vzpamatujte se. Když vznikalo tohle Volvo, o deformačních zónách se teprv začalo přemýšlet. Ty roky pokroku přece musí být někde znát…

    PKod

    doporucuji Vam si precist nasledujici clanek. Musel bych psat neco obdobneho a na to jsem prilis liny.

    http://skoda.panda.cz/clanek.php3?id=419

    Pokud mate zajem o dalsi argumenty snad nekde najdu i armadni studie reseni bezpecnosti vozidel (bojovych). Podivejte na oficialni testy a metodiku testovani aut v USA. Potom snad pochopite, ze pokud neni dostatecny cas a vzdalenost na ktere se energie jedouciho vozu mari, neda se s tim udelat nic ani se sebelepsi deformacni zonou. Tu vzdalenost zajistuje delka deformacni zony a ten cas zajistuje tuhost deformacni zony. Prilis tuha def. zona zpusobi prilis velke pretizeni, prilis kratka take ale s tim, ze neni schopna pohltit veskerou energii bez navyseni hodnoty pretizeni v zaverecne fazi narazu, prilis podajna def. zona se ve svem dusledku chova jako ta kratka pokud dojde k jejimu vycerpani. Z uvedeneho vypliva, ze idealni je podajna a dlouha deformacni zona. optimum deformacni zony je vsak vzdy pouze pro uzky rozsah rychlosti a geomtrie narazu. Volvo pokud vim v te dobe navrhovalo def. zony pro nizke vysledne pretizeni a tim padem i pro rel. nizke rychlosti. V USA se toto setkalo s kladnym hodnocenim protoze statistika nenoh je tam jinak rozdelena. V Evrope je vsak prumerna rychlost narazu vyssi. Take naraz ktery deformuje pouze cast zony zpusobi sice mensi vysledne pretizeni ale take tuto zonu vycerpa driv nez by pri teze rychlosti pohltily dve zony.

    figo

    Řekněme, že u formulí na to přišli, jak nejlépe ochránit jezdce. 😉

    PKod

    Figo: mam pocit ze na moc neprisli… jenom dnesni monoposty nebouraji tolik celne a kdyz uz tak do mekeho. Preci nebudete tvrdit, ze i pres zvysujici se prumerne rychlosti se podarilo "vymyslet" zlepseni dilu o delce max. 50cm tak aby pohltil energii skoro tuny zeleza ritici se rychlosti pres 150km/h. Jednak je to proti fyzikalnim pravidlum a za druhe je cela spicka monopostu velice chatrna jak je videt pri zavodech. A ta spiska konci pred pedaly a pak uz je pilot. Prozradte nam tedy co vymysleli!

    PKod

    Jeste doplnim ze rozhodne nejaky pokrok v bezpecnosti je ale bez zasadnich kroku to bude mit minimalni dopad.

    Hodne by pomohlo snizeni maximalni povolene rychlosti na komunikacich ale dost by bylo znat i pouzivani 4bodovych pasu. Kdo je ale bude ochoten pouzivat kdyz velka cast ridicu se nepouta ani ted? Navic ukaznenost ridicu snad ani neni nutno komentovat. Zasadnejsi zmeny uz radeji ani nekomentuju.

    1ntGraC2

    dle meho by nejvice pomohlo kdyby ridici pouzivali u rizeni mozek a ne prirozeni.

    Martin

    Plácáš kraviny,protože Volvo již v 70 letech provádělo crashtesty,zatím co žabožrouti dělali plesnivé sýry.Na youtube je možno vidět crash volva 700 jak shozen ze skály narazí na zem čelně a kabina se nedeformuje,taky je tam crash,kde volvo 700 projede Oplem Asconou.

    McZerro

    pokud vim, tak deformacni zona, neboli predek auta se ma rozletet do co nejvetsiho okruhu, nema z neho zustat vubec nic protoze i sebemensi kousicek plastu ktery odleti z cumaku auta ma urcitou rychlosta energii kterou sebral prave energii vznikle narazem. Takze naprosto rozstreleny cumak volva je plus, ale zasazeni kabiny bejt nesmi to uz pak smrdi amputaci nohy atd… ale blbe se takove auto pak opravuje hh.

    Co se tyce tech scitani rychlosti, tak tam je to tak napul, pravdu podle me nema ani jedna strana. Je to muj nazor nerikam ze je spravnej ale od ceho jsou diskuze ze? Pokud auto narazi do zdi ve 40ti, tak narazi do pevne nedeformovatelne prekazky, ktera se nemuze ani pohnout zadnym smerem. Pokud narazi ve 40ti do stojiciho auta, pak je to mnohem mensi rana, protoze i to druhy auto ma deformacni zonu a navic se cast energie spotrebuje na rozpohybovani toho stojiciho auta protoze udela co, no odleti pryc. Pokud jedou dve auta proti sobe 40, neni to jako naraz v 80ti do zdi. Musel by to byt pripad kdy auto jede 40, zed proti nemu 40 a ta zed se nesmi pri narazu ani o pid posunout zpatky ale musi se v okamziku zastavit – nerealne. Pokud si myslite ze to je to samy jako jedno auto proti zdi pri 80 ti, je to blbe, protoze energie roste s polovinou hmotnosti predmetu, ale s kvadratem rychlosti predmetu, tudis jedno tunove auto v 80 ti neni jako dvoutunove auto v 40ti. A nakonec dve auta ve 40ti proti sobe, kazde ma deformacni zonu, kazde meni smer ruzne do boku ci dozadu protoze srazka neni ciste celni a to vam betonova zed nenabidne. Takze jak rikam pravda bude nekde uprostred, nejmin boli naraz do stojiciho auta, mene pak do zdi, a o neco malo vic do protijedouciho auta. Ten rozdil ale moc velkej nebude, tezko rict jakej protoze zalezi na uhlu srazky na velikostech prekryti predku aut na deformacnich zonach na hmotnostech obou aut atd atd. A pokud si vsimnete tak Ncap testuje auta do betonove zdi na ktere jsou pripevneny zelezne profily prave pro simulaci deformacni zony druheho auta. Tot muj nazor

Zpět na článek

Čtěte dále

Chcete získávat nejnovější informace ze světa automobilů?

Přihlaste se k odběru našeho newsletteru vyplněnímVaší emailové adresy:

Chyba: Email není ve správném formátu.
OK: Váš email byl úspěšně zaregistrován.

*Newslettery vám budeme zasílat nejdéle 3 roky nebo do vašeho odhlášení. Více informací na mailové adrese: gdpr@autoweb.cz

TOPlist